Hortus Eystettensis je obrazovým záznamom kvetov pestovaných v najväčšej nemeckej záhrade 16-teho storočia, záhrade kniežaťa biskupa z Eichstättu, Johanna Conrada von Gemmingen. Na hrade Willibaldsburg - v jeho sídle nad riekou Altmühl, knieža biskup vybudoval osem samostatných záhrad, každú s vlastnými záhradníkmi a každú plnú kvetov z inej krajiny. Kvety privážali cez rušné európske obchodné cesty, najmä Amsterdam, Antverpy a Brusel. Knieža biskup sa vraj rád chválil, že jeho tulipány majú farby takmer bez konca - v 500 odtieňoch. Kvety rozkvitali nielen v záhradách, doznievali aj v interiéroch: maľované sály, obrazy a plné vázy dotvárali atmosféru stvorenú pre zmysly. Ako poradca pri ranom návrhu záhrady slúžil kniežaťu biskupovi veľký nemecký botanik Joachim Camerarius mladší a po jeho smrti v roku 1598 prevzal túto úlohu norimberský lekárnik Basilius Besler. Bol to Besler, kto dal záhradu zvečniť v detailných a jemných rytinách pre celoročné potešenie svojho patróna a pre budúcnosť v Hortus Eystettensis. Kniha bola koncipovaná vo veľkom meradle: kvety boli kreslené živé a v kvetináčoch posielané do Norimbergu, aby umelci mohli pracovať s čerstvými exemplármi; medené rytiny zhotovovali najskúsenejší rytci, ako napríklad Wolfgang Kilian; a dosky boli vytlačené na veľkoformátových kráľovských papierových listoch. Jej cena v roku 2016 dosiahla v aukcii hodnotu viac ako 2 250 000 eur. Jemnosť a detailnosť rytín, ktoré sa radia medzi najväčšie botanické ilustrácie, aké boli kedy vytlačené, zachovali kvety v okamihu ich najväčšej krásy. To, čo v prírode odkvitne a zmizne, tu získalo nový život - na papieri, v umení a v čase. Beslerove botanické poklady dodnes pripomínajú, že skutočná krása nemusí byť pominuteľná. Môže pretrvať stáročia, zdobiť naše priestory a odovzdávať svoj príbeh ďalším generáciám.